Oberá nás o vlastné kritické myslenie, úsudky, sebarealizáciu či tvorivú dušu bez šance uvedomiť si čo i len zlomok týchto činov. Rokmi dogmatickej výchovy v duchu racionálnych vedomostí, súťaženia, ambícií stať sa uznávaným a bohatým, v duchu víťazstva človeka nad prírodou, technológií nad ľudskosťou, lžami nad pravdou a kapitalizmu nad slobodou nám pred zrenice pokladá vlastné dlane, ktoré nie sme schopní zložiť ani v tejto chvíli. Sedíme pred ponúkaným svetom virtuálnej (ne)reality obklopení zdanlivo slobodnou voľbou prekliknúť sa niekam inam, ešte ďalej od vlastného života a jeho právd. Dokonca sa nedívame ani cez prsty ako kedysi na hororové scény, pretože opraty našej dôvery sú dávno v jeho pevnom stisku. Jeho pery a modifikovaný jazyk, ktorými nikdy nepomenúva veci pravým menom, jeho strategické manipulácie a zvrátená logika založená na voľnom trhu protirečiaca sama sebe. Všetci ho dôverne poznáme, žijeme, vraciame, kupujeme, napádame. Súčasný systém.

Práve on sa potáca na pilieroch represie a vykorisťovania, pretože rovnako ako ktorýkoľvek totalitný systém, aj kapitalizmus prežíva vďaka vnucovaniu svojich pseudohodnôt všetkým, ktorí sú chtiac-nechtiac zverení do jeho nemilosti. Ako pomocou útlaku zo strany štátnej inštitúcie, tak prostredníctvom manipulativných masmédií, ktorými je navzdory vzniku mnohých alternatívnych spravodajských kanálov, ovplyvňovaná a formovaná stále väčšina spoločnosti. Nie sme schopní rozlišovať autentickosť či pravdivostnú hodnotu predkladaných informácií a na vyhľadávanie tých spoľahlivejších často nemáme chuť, energiu a čas. Preto zostávame pasívni, rezignovaní, vyčerpaní a práve takýchto nás systém potrebuje. Očkuje do nás nevraživosť, zlosť, násilie a roztrieštenosť, snaží sa nás čo najviac dezorientovať a odtrhnúť od koreňov samých seba. Depresie, schizofrénie a ďalšie psychické choroby tvoria denné menu mnohých z nás, čo z nás zároveň robí ešte manipulovateľnejšie figúrky. Je dôležité tieto vtieravé a ľahko prijímané javy rozpoznať a zavrhnúť skôr, než nás ovládnu úplne. Stačí obyčajná prechádzka jarnou prírodou.

Deň čo deň upevňovaná ilúzia slobodného trhu a ekonomiky nám iba sťažka umožňuje spochybniť ich dokonalosť, s akou sú nám prezentované. Systém je schopný priznať si svoje chyby, no na druhej strane si nedovolí podkopať sám seba a ponúknuť nám alternatívy. Za fiktívnym sloganom plurality a demokracie je iba rafinovanejším prevtelením totality. Máme snáď na výber?

Hovorí predsa o možnostiach pre všetkých, o tom, že ak sa budeme dostatočne a usilovne snažiť, svet a jeho vymoženosti nám padnú k nohám. V prípade, že sa úspechu nedožijeme, je to samozrejme naša chyba a jeho nespravodlivosť. Má pre nás vysvetlení na tony, má rady ako byť lepšími, krajšími a čo si obliekať, aby sme svoj cieľ zapredanej duše mohli dosiahnuť čo najskôr.  Faktom však je, že kapitalistický systém je najväčším podvodom a placebom v dejinách ľudstva. Každý z nás, pokiaľ od narodenia nedisponuje kapitálom od zámožných rodičov, je tak či onak odkázaný upísať sa do otroctva kapitalistu, ktorý týmto kapitálom disponuje. Keďže sa stávame obyčajnými vazalmi bez akejkoľvek istoty vo vlastné prežitie, sme nútení najprimitívnejšími pudmi o pokračovanie v práci pre nášho pána. Napriek tomu, že denne využijeme a prepožičiavame mu svoje vedomosti, potenciál, energiu aj tvorivosť, zo svojich produktov nie sme schopní väčšinou uzrieť ani jeden. Napriek tomu, že sme za deň prispeli k výrobe výrobkov povedzme za sumu 1000 eur, náš mesačný príjem činí ledva polovicu. Prečo je to tak? Prečo by sme mali byť deň čo deň vykorisťovaní a okrádaní a ešte sa tomu všetkému s pokorou prizerali? Zatiaľ čo my dostaneme zlomok z toho, na čo máme nárok, aj to iba preto, aby sme do práce prišli aj zajtra a cestou neodpadli, kapitalista sa zaoberá akumuláciou svojho rastúceho zisku a bežné ľudské potreby zostávajú umlčané v akýchsi abstraktných rovinách finančných skupín, búrz a korporácií. Náš svet podlieha ekonomickej diktatúre a politike neoliberálneho kapitalizmu, v ktorom úzky okruh ľudí rozhoduje o tom, čo budeme vyrábať, pestovať, potrebovať, konzumovať a nakoniec znehodnocovať ako nadbytočné a zdraviu nebezpečné produkty. Podlieha znásilneniu ako ľudských, tak aj prírodných zdrojov, z ktorých robí iba ďalšie bezduché položky na nekonečnom zozname tržieb. Tržieb končiacich v rukách privilegovaných elít, ktoré nemajú ďaleko od stredovekých absolutistov prevádzajúcich  sa na obrovských plesoch, zatiaľ čo za oknami prežívajú ľudia : bez nároku na bývanie, zdravotnú starostlivosť či vzdelanie. Stratení, chorí, zničení, modliaci sa. Ale my stále nemáme odvahu zložiť dlane na stôl.

V bežnej praxi sme svedkami brutality systému, ktorý deštruuje všetky kladné hodnoty a nezištné zámery jednotlivca; znemožňuje akýkoľvek nádych spolupráce či solidarity v spoločenstvách ľudí; potláča city, tvorivosť a empatiu vo všetkých z nás len preto, aby nás vzájomne poštval proti sebe a ospravedlňoval to biologickou selekciou silnejších, prehnanými záujmami a nárokmi a podobnými nezmyslami. Drancuje nás do poslednej kvapky vôle, odníma nám náš vlastný život a ako umelú náhradu nám do rúk vkladá mýtus ťažkého bremena osudu. Bez hanby a súdnosti prehlbuje už beztak hlboké sociálne priepasti medzi tými, ktorí toho majú až príliš a tými, ktorí sa boja ďalšieho rána…

Možno sa už vaše prsty tlačia od seba a snažia zreničkám dopriať niekoľko lúčov svetla. Možno cítite, že ste na to všetko ešte nedozreli, že ešte vládzete a príbehy iných vás nezaujímajú. Televíziu sledujete, aby ste vypli a na ostatné aktivity nemáte čas, pretože väčšinu dňa trávite v práci. A víkendy na nákupoch alebo v kine. Alebo.

Presne tak. Ste tam, kde vás on túži mať, pretože takých ako som ja s úškrnom posiela na gilotínu. A čo keby ste aspoň na chvíľu hľadeli srdcom a používali vlastný rozum, čo keby ste na chvíľu vypadli von a ponorili sa do reality, oddali sa sebareflexii a on, sám kat by vďaka nám skončil pod onou čepeľou?

Neupisujte sa nikomu, neberte si k srdcu články a nenaplňujte sa zbytočnosťami. Keď konečne precitnete, vykopete z hlbín seba svoje udupané túžby a pocity, sami zistíte, že ako ľudská bytosť netúžite žiť v umelom, zvrátenom a zapredanom svete. Že túžite spievať, plakať, smiať sa, zatancovať si s náhodným okoloidúcim, že chcete tvoriť a nielen vykonávať mechanickú nevyhnutnosť v práci, že v srdci vám rastie svet plný dobra, lásky a slobody, hoci si to nechcete pod hrozbou výčitiek ním vyformovaného svedomia pripustiť. Že máte prirodzenú túžbu rozhodovať sami za seba a zúčastňovať sa vlastného života. Položte dlane. Nebojte sa spochybniť ho.